Biosférická rezervácia Dolní Morava
Dolná Morava je najmladšou a zároveň rozlohou najmenšou biosférickou rezerváciou. Nachádza sa na JV Morave a hraničí na juhu s Rakúskom a na východe so Slovenskou republikou. Na jej území s rozlohou necelých 355 km2 sú 39 % zastúpené lesy, z ktorých lužné lesy sa rozkladajú na ploche cca 80 km2, čo je 1/4 územia BR. Jedná sa o jedny z najrozsiahlejších a biologicky najcennejších lužných krajinných komplexov v rámci celej SR. Orná pôda zaberá 37 % plochy, trvalé trávne porasty 9 %, vinice 6 %, rybníky a vodné plochy 3 %, rovnako ako ovocné sady a záhrady.
V dňoch 26. a 27. novembra 2024, sa v rámci projektu APVV 20-0108 Implementácia Agendy 2030 prostredníctvom biosférických rezervácií, uskutočnila pracovná návšteva Biosférickej rezervácie Dolní Morava.
27. novembra 2024 sa konalo stretnutie s predstaviteľmi BR Dolní Morava, konkrétne s Ing. Janom Vybíralom riaditeľom spoločnosti /emeritným členom Českého národného komitétu Programu MAB a Ing. Petrom Čupom, zástupcom riaditeľa /členom Medzinárodného poradného výboru ICA pre biosférické rezervácie pri UNESCO v Paríži. BR Dolní Morava je najmladšou biosférickou rezerváciou v Čechách, bola vyhlásená v roku 2003 a má unikátne zriadenie vo forme Obecne prospešnej spoločnosti OPS, kde zakladateľmi boli Lesy ČR s. p., MND a. s., MŽP ČR, Okresná hospodárska komora Břeclav a Český zväz ochrancov prírody, neskôr MŽP ČR a český zväz ochrancov prírody z vedenia BR odstúpili. V súčasnosti má BR Dolní Morava dvoch kmeňových zamestnancov a jednu projektovú manažérku v oblasti Medzinárodne významných lesov. BR riadi Správna rada zložená z nasledovných zástupcov: Lesy ČR, s. p., Mendelova univerzita v Brne, Dobrovoľný zväz obcí LVA, Okresná hospodárska komora Bŕeclav, Region Podluží, dobrovoľný zväz obcí, MND a. s., Okresní agrárna komora Břeclav, Dobrovoľný zväz obcí Mikulovsko. Ďalším orgánom je Dozorná rada. Manažment BR je založený na rovnocennom zapojení samospráv, podnikateľských subjektov, neziskových organizácií, štátnej správy a vedeckej obce.
Zástupcovia BR Dolní Morava informovali o problémoch biosférickej rezervácie, o slabej podpore štátu a problémoch v súvislosti s periodickým hodnotením, ktorého súčasťou je aj rozšírenie biosférickej rezervácie o ďalšie lokality Břeclav a Mikulov, ako aj o úspešných projektoch. Na stretnutí predstavili aj zástupcovia SV MAB a BR Poľana súčasné problémy a navrhli úzku spoluprácu medzi oboma biosférickými rezerváciami. Nasledovala prehliadka Lednicko-Valtického areálu a návšteva Mikulova.
Vznik BR Dolní Morava
Vznik BR Dolná Morava súvisí s dlhodobou snahou prírodovedcov o plošnú ochranu komplexu lužných lesov na sútoku riek Dyje, Kyjovky a Moravy. V roku 2003 bolo Medzinárodnou koordinačnou radou Programu MaB v Paríži schválené rozšírenie pôvodnej BR Pálava a tiež názov pre novo vymedzenú BR – Biosférická rezervácia Dolná Morava. Jej jedinečnosť spočíva okrem iného aj vo fakte, že od 31. 8. 2004 prevzala zodpovednosť za napĺňanie myšlienok Programu MaB všeobecne prospešná spoločnosť s právnou subjektivitou – BR Dolní Morava, o.p.s. (OPS). O jej založenie sa zaslúžili zakladateľské subjekty, ktorými sú Lesy SR, s.p. (Lesy ČR), Moravské naftové bane, a.s. (MND), Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), Český zväz ochrancov prírody (ČSOP) a Okresná hospodárska komora Břeclav (OHK). CHKO Pálava je súčasťou BR Dolní Morava a so svojimi 83 km2 zaberá cca 1/4 jej celkovej rozlohy.
BR Dolní Morava, o.p.s., rozvíja svoju činnosť na základe oficiálnych dokumentov podľa zákona o všeobecne prospešných spoločnostiach, ktorými sú Zakladacia zmluva, Rokovací poriadok a Štatút spoločnosti, pri uplatňovaní tzv. participačného manažmentu, kedy sa prostredníctvom svojich zástupcov podieľajú na rozvoji OPS najvýznamnejších subjektov oblasti. rada, v ktorej majú zastúpenie zakladatelia (5 členov), samospráva (3) a Okresná agrárna komora (1) Aktivity spoločnosti sú realizované dvoma vlastnými zamestnancami, z ktorých riaditeľ je štatutárnym orgánom spoločnosti OPS spolupracuje s externými spolupracovníkmi a inštitúciami v Českej republike aj v zahraničí, vrátane spolupráce s univerzitami.
V súčasnosti už zaužívaný a bežne používaný názov Soutok je viazaný k územiu rozsiahlej riečnej nivy medzi riekami Dyje a Morava v JV časti Moravy, s rozlohou zhruba 45 km2 väčšinou štátnych pozemkov, katastrálne patriacim mestám Břeclav a Lanžhot. Lužné lesy tu rastú na výmere približne 3 500 ha s celkovou zásobou dreva vo výške necelého 1 milióna m3. Celý lužný komplex Sútoku patril po dobu niekoľkých storočí až do roku 1945 rodu Liechtensteinovcov. V súčasnosti ho spravujú Lesy Českej republiky, s.p., lesný závod Židlochovice, polesí Soutok so sídlom v Lanžhote. Okrem lužných lesov sú tu nivné hospodárske lúky o výmere 650 ha a množstvo ďalších biotopov v podobe mokradí, vodných plôch, kanálov alebo piesočnatých dún – hrôzov so stepnou flórou a faunou. Prakticky celé územie je oplotené a výmerou 4 480 ha je najväčšou odborou v Českej republike. Je tu chovaná zver jelenia, daniele a čierna. Z pohľadu biodiverzity sa nepochybne jedná o jedno z najcennejších území v strednej Európe.
Z hľadiska geologického a geomorfologického je lužné územie Sútoku popisované ako najmladší výtvor riek. Jeho základné charakteristiky a vlastnosti sú určené predovšetkým tými sedimentmi, ktoré sú uložené postupne vplyvom povodní za niekoľko tisíc rokov po skončení poslednej doby ľadovej. Najväčší význam z hľadiska stavu a zloženia lužných ekosystémov má zloženie a hĺbka uložených sedimentov zo záplav v poslednom tisícročí, najmä od 13. storočia. To sa už v plnej miere prejavili neblahé dôsledky poľnohospodárskej kolonizácie vo vyšších polohách povodia oboch riek. Tunajšie lužné lesy v súčasnom základnom zložení tzv. tvrdého luhu sú vegetačným typom veľmi mladým, „starým“ asi 1 000 rokov. V zastúpení drevín zostali ako dominantné druhy, ktoré sú odolnejšie proti zatopeniu povodňovou vodou, ako dub letný, jaseň úzkolistý a brest väzov. Početnejšie a mohutnejšie povodne „vyhnali“ z inundačného priestoru okrem mnohých druhov drevín aj obyvateľov tradičných sídlisk na brehoch dolných častí tokov riek. Do bezpečných vyšších polôh riečnych terás sa presunuli nielen osady poľnohospodárov a rybárov, ale aj významné veľkomoravské sídliská, napríklad na Pohansku, v Mikulčiciach či pri Strachotíne.
Hoci je oblasť Sútoku niekedy v nadsadení nazývaná „Moravská Amazónia“, faktom je, že viac ako 250 rokov je tunajšie územie intenzívne využívané hospodársky. Za Liechten-steinovcov sa v oblasti podstatným spôsobom zmenilo predovšetkým lesné hospodárstvo. Od pôvodných „túlavých kosí“, kedy sa v lese vyťažilo to, čo bolo momentálne potrebné bez toho, aby sa dbalo na výsadbu, sa od polovice 18. storočia začal uplatňovať princíp, ktorému dnes hovoríme udržateľné hospodárenie. Základom bola podrobná inventarizácia lesného majetku, mapové dielo a lesné hospodárske plány. Bolo zavedené jednotné riadenie lesného hospodárstva, štátové rozdelenie lesných komplexov, výstavba lesných ciest a prekážanie a údržba širokých priesekov. Mýtny rozsah bol plánovaný na decennium, bolo určené obmýtie vo všetkých lesoch. Začala sa veľkorysá premena neproduktívnych pastierskych a stredných lesov, dubové porasty sa zakladali zo semena i sadenicami. Vhodné osivo sa dovážalo z kvalitných lesov celej habsburskej monarchie, ale predovšetkým zo Slavónie v dnešnom Chorvátsku. Súčasné najstaršie lesné porasty sú dôkazom, že sa lesy zakladali na holinách veľkosti aj niekoľko desiatok hektárov. Pripomienkou bývalých pastierskych lesov sú storočné duby či ich torza vo vnútri lesných porastov alebo na lúkach.
Samostatnou a nemenej zaujímavou kapitolou vo vývoji lužnej krajiny Sútoku sú nivné lúky. Dopyt po kvalitnom sene bol veľký, pretože v okolitých dedinách bol v minulých storočiach vysoký stav domáceho zvieractva. Príkladom môže byť súpis z roku 1910, kedy napríklad len v Lanžhote bolo spočítaných 198 koní, 650 kusov hovädzieho dobytka, 53 kôz, 797 ošípaných atď. V súčasnosti je skôr problémom, čo so zberanou biomasou.
Najväčšie zmeny lužnej krajine priniesol v rokoch 1968 – 1989 projekt vodohospodárskych úprav oblasti južnej Moravy, ktorý mal zabrániť negatívnemu vplyvu záplav na obyvateľstvo. Jeho realizácia však zásadne zmenila prirodzené hydrologické pomery celej oblasti. Takmer celé pôvodné záplavové územie sa ocitlo, až na malé výnimky na dolnej časti Dyje, mimo možnosti záplav. Za protipovodňovými hrádzami sa zásadne zmenil hydrologický režim so všetkými negatívnymi dôsledkami, čo predstavovalo fakticky ohrozenie samotnej existencie lužných ekosystémov.
Záchrana spočívala v realizácii veľkého projektu revitalizácie, navrhnutého lesníkmi aj pre oblasť Soutok. Vhodné podmienky tu umožnili riadené zaplavovanie lužných biotopov a vybudovanie celého systému vodohospodárskych objektov. povodňovanie, vrátane simulácie dynamiky hladiny podzemnej vody vo vegetačnom období, sa pre toto územie ukázala ako optimálna. Nositeľom projektu boli Lesy Slovenskej republiky, s.
Napriek tomu, že Soutok je územím, kde sa po stáročia rozvíjali ľudské hospodárske aktivity všetkého druhu, zachovalo sa tu ešte množstvo lokalít s jedinečnými spoločenstvami hmyzu, obojživelníkov, plazov i vtákov, ale aj význačných druhov rastlín. Tieto lokality zostali jedinečné a je nutné ich chrániť ako celok pre generácie súčasnej i budúcej. Je správne, že sú súčasťou medzinárodne významných mokradí podľa Ramsarského dohovoru, Natury 2000 alebo Biosférickej rezervácie Dolná Morava. Systémový spôsob ochrany univerzálnej hodnoty ale musí byť založený na dynamickom poňatí, v ktorom musí dôjsť k zhode nielen odborníkov, ale budú dodržané aj zásady rovnocennosti všetkých faktorov: sociálno-kultúrnych, environmentálnych a ekonomických.
Biosférická rezervácia Dolní Morava
Dolná Morava je najmladšou a zároveň rozlohou najmenšou biosférickou rezerváciou. Nachádza sa na JV Morave a hraničí na juhu s Rakúskom a na východe so Slovenskou republikou. Na jej území s rozlohou necelých 355 km2 sú 39 % zastúpené lesy, z ktorých lužné lesy sa rozkladajú na ploche cca 80 km2, čo je 1/4 územia BR. Jedná sa o jedny z najrozsiahlejších a biologicky najcennejších lužných krajinných komplexov v rámci celej SR. Orná pôda zaberá 37 % plochy, trvalé trávne porasty 9 %, vinice 6 %, rybníky a vodné plochy 3 %, rovnako ako ovocné sady a záhrady.
Vznik BR Dolní Morava
Vznik BR Dolná Morava súvisí s dlhodobou snahou prírodovedcov o plošnú ochranu komplexu lužných lesov na sútoku riek Dyje, Kyjovky a Moravy. V roku 2003 bolo Medzinárodnou koordinačnou radou Programu MaB v Paríži schválené rozšírenie pôvodnej BR Pálava a tiež názov pre novo vymedzenú BR – Biosférická rezervácia Dolná Morava. Jej jedinečnosť spočíva okrem iného aj vo fakte, že od 31. 8. 2004 prevzala zodpovednosť za napĺňanie myšlienok Programu MaB všeobecne prospešná spoločnosť s právnou subjektivitou – BR Dolní Morava, o.p.s. (OPS). O jej založenie sa zaslúžili zakladateľské subjekty, ktorými sú Lesy SR, s.p. (Lesy ČR), Moravské naftové bane, a.s. (MND), Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), Český zväz ochrancov prírody (ČSOP) a Okresná hospodárska komora Břeclav (OHK). CHKO Pálava je súčasťou BR Dolní Morava a so svojimi 83 km2 zaberá cca 1/4 jej celkovej rozlohy.
BR Dolní Morava, o.p.s., rozvíja svoju činnosť na základe oficiálnych dokumentov podľa zákona o všeobecne prospešných spoločnostiach, ktorými sú Zakladacia zmluva, Rokovací poriadok a Štatút spoločnosti, pri uplatňovaní tzv. participačného manažmentu, kedy sa prostredníctvom svojich zástupcov podieľajú na rozvoji OPS najvýznamnejších subjektov oblasti. rada, v ktorej majú zastúpenie zakladatelia (5 členov), samospráva (3) a Okresná agrárna komora (1) Aktivity spoločnosti sú realizované dvoma vlastnými zamestnancami, z ktorých riaditeľ je štatutárnym orgánom spoločnosti OPS spolupracuje s externými spolupracovníkmi a inštitúciami v Českej republike aj v zahraničí, vrátane spolupráce s univerzitami.
Soutok – srdce lužnej krajiny v BR Dolní Morava
V súčasnosti už zaužívaný a bežne používaný názov Soutok je viazaný k územiu rozsiahlej riečnej nivy medzi riekami Dyje a Morava v JV časti Moravy, s rozlohou zhruba 45 km2 väčšinou štátnych pozemkov, katastrálne patriacim mestám Břeclav a Lanžhot. Lužné lesy tu rastú na výmere približne 3 500 ha s celkovou zásobou dreva vo výške necelého 1 milióna m3. Celý lužný komplex Sútoku patril po dobu niekoľkých storočí až do roku 1945 rodu Liechtensteinovcov. V súčasnosti ho spravujú Lesy Českej republiky, s.p., lesný závod Židlochovice, polesí Soutok so sídlom v Lanžhote. Okrem lužných lesov sú tu nivné hospodárske lúky o výmere 650 ha a množstvo ďalších biotopov v podobe mokradí, vodných plôch, kanálov alebo piesočnatých dún – hrôzov so stepnou flórou a faunou. Prakticky celé územie je oplotené a výmerou 4 480 ha je najväčšou odborou v Českej republike. Je tu chovaná zver jelenia, daniele a čierna. Z pohľadu biodiverzity sa nepochybne jedná o jedno z najcennejších území v strednej Európe.
Z hľadiska geologického a geomorfologického je lužné územie Sútoku popisované ako najmladší výtvor riek. Jeho základné charakteristiky a vlastnosti sú určené predovšetkým tými sedimentmi, ktoré sú uložené postupne vplyvom povodní za niekoľko tisíc rokov po skončení poslednej doby ľadovej. Najväčší význam z hľadiska stavu a zloženia lužných ekosystémov má zloženie a hĺbka uložených sedimentov zo záplav v poslednom tisícročí, najmä od 13. storočia. To sa už v plnej miere prejavili neblahé dôsledky poľnohospodárskej kolonizácie vo vyšších polohách povodia oboch riek. Tunajšie lužné lesy v súčasnom základnom zložení tzv. tvrdého luhu sú vegetačným typom veľmi mladým, „starým“ asi 1 000 rokov. V zastúpení drevín zostali ako dominantné druhy, ktoré sú odolnejšie proti zatopeniu povodňovou vodou, ako dub letný, jaseň úzkolistý a brest väzov. Početnejšie a mohutnejšie povodne „vyhnali“ z inundačného priestoru okrem mnohých druhov drevín aj obyvateľov tradičných sídlisk na brehoch dolných častí tokov riek. Do bezpečných vyšších polôh riečnych terás sa presunuli nielen osady poľnohospodárov a rybárov, ale aj významné veľkomoravské sídliská, napríklad na Pohansku, v Mikulčiciach či pri Strachotíne.
Hoci je oblasť Sútoku niekedy v nadsadení nazývaná „Moravská Amazónia“, faktom je, že viac ako 250 rokov je tunajšie územie intenzívne využívané hospodársky. Za Liechten-steinovcov sa v oblasti podstatným spôsobom zmenilo predovšetkým lesné hospodárstvo. Od pôvodných „túlavých kosí“, kedy sa v lese vyťažilo to, čo bolo momentálne potrebné bez toho, aby sa dbalo na výsadbu, sa od polovice 18. storočia začal uplatňovať princíp, ktorému dnes hovoríme udržateľné hospodárenie. Základom bola podrobná inventarizácia lesného majetku, mapové dielo a lesné hospodárske plány. Bolo zavedené jednotné riadenie lesného hospodárstva, štátové rozdelenie lesných komplexov, výstavba lesných ciest a prekážanie a údržba širokých priesekov. Mýtny rozsah bol plánovaný na decennium, bolo určené obmýtie vo všetkých lesoch. Začala sa veľkorysá premena neproduktívnych pastierskych a stredných lesov, dubové porasty sa zakladali zo semena i sadenicami. Vhodné osivo sa dovážalo z kvalitných lesov celej habsburskej monarchie, ale predovšetkým zo Slavónie v dnešnom Chorvátsku. Súčasné najstaršie lesné porasty sú dôkazom, že sa lesy zakladali na holinách veľkosti aj niekoľko desiatok hektárov. Pripomienkou bývalých pastierskych lesov sú storočné duby či ich torza vo vnútri lesných porastov alebo na lúkach.
Samostatnou a nemenej zaujímavou kapitolou vo vývoji lužnej krajiny Sútoku sú nivné lúky. Dopyt po kvalitnom sene bol veľký, pretože v okolitých dedinách bol v minulých storočiach vysoký stav domáceho zvieractva. Príkladom môže byť súpis z roku 1910, kedy napríklad len v Lanžhote bolo spočítaných 198 koní, 650 kusov hovädzieho dobytka, 53 kôz, 797 ošípaných atď. V súčasnosti je skôr problémom, čo so zberanou biomasou.
Najväčšie zmeny lužnej krajine priniesol v rokoch 1968 – 1989 projekt vodohospodárskych úprav oblasti južnej Moravy, ktorý mal zabrániť negatívnemu vplyvu záplav na obyvateľstvo. Jeho realizácia však zásadne zmenila prirodzené hydrologické pomery celej oblasti. Takmer celé pôvodné záplavové územie sa ocitlo, až na malé výnimky na dolnej časti Dyje, mimo možnosti záplav. Za protipovodňovými hrádzami sa zásadne zmenil hydrologický režim so všetkými negatívnymi dôsledkami, čo predstavovalo fakticky ohrozenie samotnej existencie lužných ekosystémov.
Záchrana spočívala v realizácii veľkého projektu revitalizácie, navrhnutého lesníkmi aj pre oblasť Soutok. Vhodné podmienky tu umožnili riadené zaplavovanie lužných biotopov a vybudovanie celého systému vodohospodárskych objektov. povodňovanie, vrátane simulácie dynamiky hladiny podzemnej vody vo vegetačnom období, sa pre toto územie ukázala ako optimálna. Nositeľom projektu boli Lesy Slovenskej republiky, s.
Napriek tomu, že Soutok je územím, kde sa po stáročia rozvíjali ľudské hospodárske aktivity všetkého druhu, zachovalo sa tu ešte množstvo lokalít s jedinečnými spoločenstvami hmyzu, obojživelníkov, plazov i vtákov, ale aj význačných druhov rastlín. Tieto lokality zostali jedinečné a je nutné ich chrániť ako celok pre generácie súčasnej i budúcej. Je správne, že sú súčasťou medzinárodne významných mokradí podľa Ramsarského dohovoru, Natury 2000 alebo Biosférickej rezervácie Dolná Morava. Systémový spôsob ochrany univerzálnej hodnoty ale musí byť založený na dynamickom poňatí, v ktorom musí dôjsť k zhode nielen odborníkov, ale budú dodržané aj zásady rovnocennosti všetkých faktorov: sociálno-kultúrnych, environmentálnych a ekonomických.
Kontaktné osoby:
Ing. Jan Vybíral (jan.vybiral@dolnimorava.org)
Ředitel společnosti / emeritní člen Českého národního komitétu Programu MAB
Ing. Petr Čupa (petr.cupa@dolnimorava.org)
Zástupce ředitele / člen Mezinárodního poradního výboru pro BR při UNESCO v Paříži
Ing. Hana Kalivodová (hanakalivodova@seznam.cz)
Projektová manažerka / koordinátorka společnosti Modelový les ČR
